Takmer každá z nás má vo svojich zápiskoch medzery: týždeň dovolenky, niekoľko zabudnutých dní, dlhšiu pauzu. Je to normálne. Oplatí sa len vedieť, ako také medzery čítať.

Najdôležitejšie pravidlo: chýbajúci záznam je chýbajúca informácia — nie informácia, že sa nič nedialo.

Deň bez poznámky nie je to isté ako deň s poznámkou „cítim sa dobre“. Keď si po čase prechádzate svoje pozorovania (alebo ich ukazujete lekárovi), berte prázdne dni ako „neviem“, nie ako „všetko bolo v poriadku“. Čítanie prázdnych dní ako dobrých môže skresliť obraz — ktorým smerom, to sa nevie, pretože práve to nebolo zapísané.

Preto pomáhajú tri rôzne druhy záznamov: „mám príznak“, „nemám príznak“ (cenný záznam!) a — keď dopĺňate spätne — „nepamätám si“. Krátka poznámka „bez bolesti“ povie viac než prázdny deň. A ak niečo dopĺňate po niekoľkých dňoch, označte, že ide o doplnenie — napríklad dátumom, kedy ste záznam doplnili. Vďaka tomu vy aj lekár odlíšite pozorovanie z daného dňa od toho, čo si vybavujete z pamäti.

Znehodnocujú medzery vaše zápisky? Nie. Aj nepravidelné poznámky pomáhajú všimnúť si opakujúce sa veci a pripraviť otázky na návštevu lekára. Nemusíte ani nič „doháňať“ — úprimný záznam s medzerami je lepší než záznam dopĺňaný nasilu. Pravidelnosť je užitočný návyk, nie povinnosť.

A pravidlo najdôležitejšie zo všetkých: poznámky nikdy nie sú priepustkou k lekárovi.

Ak vás niečo znepokojuje, objednajte sa na najbližší možný termín — môžete prísť bez akýchkoľvek zápiskov. Pri náhlych príznakoch, ako je veľmi silné krvácanie alebo náhla silná bolesť, vyhľadajte pomoc neodkladne.